Active camp-Fortress 2015

 

Ahojte! IMG_2244Toto leto v termíne od 2. do 8. augusta sme sa zúčastnili medzinárodného campu „Fortress“,ktorý sa konal v mestečku Bran,v Rumunsku.Na jeho príprave sa podielala organizácia Active-Sobriety,Friendship and Peace a rumunské Dunareedu.Počas týchtopiatich dní sa toho udialo IMG_2257veľa.Či sme boli súčasťou projektu Human Rights Generation alebo sme sa zúčastnili workshopov alebo panelových debát.V stredu sme mali celodennú exkurziu do Brasova a posledný večer sme spoločne oslávili 25 rokov Activu tortou,spievaním,tancovaním a kecaním.

 

Čo hovoria naše nové členky? 

Monika:
Bol to síce iba týždeň,ale získala som z neho viac, ako keď strávim pol roka tu,na Slovensku. Stretla som tu veľa inšpiratívnych a ambicióznych osôb a tiež som sa zlepšila v angličtine.Získala som veľa nových poznatkov na rôzne témy a mala som možnosť spoznať novú krajinu-Rumunsko.Som vďačná za tento úžasný zážitok a dúfam, že budem mať možnosť zažiť ich ešte viac.
Mirka:
Môj prvý Active camp dopadol nad moje očakávania. Nielenže sme spoznali o5 veľmi veľa nových ľudí, ale mali sme možnosť každý deň sa zapojiť do rôznych workshopov a aktivít. Mimo iné sme boli súčasťou pokračovania projektu HRG! Každá časť tohoto projektu bola skvelá a naučila som sa vždy niečo nové a zaujímavé. Jednou z aktivít bolo zbieranie rôznych storiek o ľuďoch, s ktorou pokračujeme aj doma na Slovensku.
Ďakujem za skvelý zážitok a teším sa na ďalší camp!!! :))
Emma:
Aké sú moje pocity z môjho prvého zahraničného tábora vôbec?Úprimne, mala som strach. Do táborov chodím už dlhé roky no tábor v Rumunsku, och, to musí byť niečo celkom iné! Pravdupovediac, oveľa istejšia som si bola mojimi schopnosťami dorozumieť sa v cudzom jazyku než v nadväzovaní nových priateľstiev. Rada spoznávam nových ľudí no priznám sa, veľmi mi to nejde a najmä vtedy,  keď si neverím. Do Bukurešti som teda priletela s malou dušičkou, že sa mi prihovorí aspoň niekto a vdýchne do mňa čo len malý kúsok odvahy. Hoci to nebolo celkom tak ako som si sprvu myslela, čoskoro som pochopila, že záujem by mal byť viac-menej obojstranný (a učím sa to aj dnes, i keď s menšími ťažkosťami). Rovnako mi aj pomohol fakt, že môj počiatočný dojem z toho, že sa tam už všetci veľmi dobre poznajú a ja som jediný cudzinec napokon vyvrátil.  Čo ma osobne veľmi potešilo boli pondelňajšie spoznávacie hry. Nič vážne, prihováralo sa mi mnoho ľudí a ja som sa s nimi rozprávala o témach, ktoré by ma nikdy nenapadlo vytiahnuť pred úplne cudzím človekom. Nasledujúce dni som sa prostredníctvom prezentácií a prednášok čosi priučila o našom svete, ľuďoch a ľudských právach, pretože práve tie boli hlavným objektom a záujmom celého týždňa. Neostali sme však len pri počúvaní, každý jeden z nás dostal príležitosť vyjadriť svoj názor k problematike a návrh na jeho zlepšenie a pomáhať v chode celého projektu. Okrem stanoveného programu sme, samozrejme, mali aj voľno, čo znamenalo kopec času na spoznávanie tých, s ktorými sme zatiaľ nemali príležitosť porozprávať sa, doplnenie energie či osobné voľno. Čo sa mne osobne páčilo najviac, bol international evening, počas ktorého sa jednotlivé zúčastnené krajiny predstavovali a my ostatní sme mali možnosť spoznať kultúru pre nás dosiaľ neznámu, zvyky či iné zaujímavosti. Ak sa mám ale priznať, pre mňa bola čerešničkou na torte práve záverečná pošta. Každý účastník mal svoju vlastnú obálku, do ktorej dostával rozlúčkové listy a naopak – každý jeden mal možnosť prispieť do obálky svojim novým priateľom, ktorí si ju neskôr doma mohli otvoriť a vrátiť sa do Active summer campu kedykoľvek mali slabú chvíľku a najradšej by sa znova ocitli na campe. Načo však smútiť a vraciať sa neustále v čase, keď nás už ani nie za rok čaká ďalší camp, tentoraz konajúci sa v susednom Poľsku?!